Preskočiť na obsah

Henri Barbusse

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Henri Barbusse
francúzsky básnik, prozaik a publicista
francúzsky básnik, prozaik a publicista
Narodenie17. máj 1873
Asnières-sur-Seine, Francúzsko
Úmrtie30. august 1935 (62 rokov)
Moskva, ZSSR
PodpisHenri Barbusse, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Henri Barbusse
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Henri Barbusse

Henri Barbusse (* 17. máj 1873 Asnières-sur-Seine, Francúzsko – † 30. august 1935 Moskva, ZSSR) bol francúzsky básnik, prozaik a publicista. Do povedomia verejnosti sa dostal protivojnovými akciami.

Bol synom žurnalistu. Študoval filozofiu a literatúru. Bol prozaikom, publicistom a priekopníkom vojnového románu. Do jeho života prevratne zasiahla 1. svetová vojna, do ktorej sa prihlásil ako dobrovoľník.

Do literatúry vstúpil zbierkou symbolistických básní Plačky (1895), ale neskôr prešiel k naturalizmu (román Peklo, 1918). Vyvrcholením jeho tvorby je protivojnový román Oheň (vychádzal časopisecky od roku 1916), ktorý nemá fabulu ani hlavného hrdinu. Je to denník bojového družstva s naturalistickými scénami z bojísk prvej svetovej vojny. Je zaujímavý svojou bezprostrednosťou a drastickými kontrastmi.

Po vojne sa do povedomia dostal svojimi protivojnovými akciami. Založil tiež intelektuálnu organizáciu a časopis Clarté (jasno). Zomrel v Moskve roku 1935.

Bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Plačky – zbierka symbolistických básní
  • Peklo – naturalistický román
  • Oheň – protivojnový román, ktorý nemá fabulu ani hlavného hrdinu. Je to denník bojového družstva s naturalistickými scénami z bojísk 1. svetovej vojny. Je zaujímavý svojou bezprostrednosťou a dramatickými kontrastmi.

V tomto diele sa Barbussovi presvedčivo podarilo vykresliť atmosféru zákopovej vojny a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti. Veľkú pozornosť venoval všedným dňom vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi. Vojaci prežívajú pocity sklamania a rozhorčenia pri stretnutí s naivnými obdivovateľmi vojny. Vrcholom románu sú drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu. Z nich sa rodí túžba vojakov odstrániť vojny, odsúdiť tých, ktorí ich vyvolávajú. Postupne vojaci strácajú ilúzie o spravodlivej vojne Francúzska. Ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú solidaritu proti vojne.Toto dielo vzniklo na základe listov, ktoré posielal žene z frontu. Kompozícia diela pozostáva z postupne spájaných príbehov, ktoré sa odohrávajú v zákopoch, na bojisku, ale aj počas dovolenky v zázemí. Dôležitú úlohu pri dynamizácii deja v Barbussovom románe Oheň plnia dialógy. Autor použil jednoduchý kompozičný postup reťazenia zážitkov a drobných príbehov. Postupnou gradáciou deja a myšlienky dospel k účinnej záverečnej pointe. V jazykových prostriedkoch aj v celkovom ladení rozprávania bol úsporný, so sklonom k expresivite výrazu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]